Chodíme do školy, kde nás učia, skúšajú a takto stále dokola. Niekoľko rokov a zväčša je to fajn obdobie v našom živote. Ale najviac sa aj tak učíme v reálnom živote a o skúškach ani nehovorím, život si nás preveruje denno-denne.
Občas zájdeme s priateľmi na večeru. A inak tomu nebolo ani včera. Je fajn niekedy vyraziť von a nemusieť variť. 🙂
A čo Vám budem hovoriť, neboli sme v obyčajnej pizzerii alebo podobnom podniku. Nie, že by pizzeria bola zlá, ale tu ide o výchovu seba samej a mojej dcéry zvlášť. 🙂 A preto treba vybrať niečo viac „nóbl“. :))))
Tak teraz si hovoríte, tá sa ale má, chodí do luxusných reštaurácií. Hm, ani to nie je úplne pravda, ale…nie ste ďaleko. 🙂 Nie, že by som mala niečo proti luxusným reštauráciám, to vôbec nie, ale poviem Vám otvorene, nemôžem si to dovoliť a ak by som to spravila raz, moja peňaženka by zívala prázdnotou ešte niekoľko týždňov.
A kam to teda chodíme?
Dva, tri krát do roka sa vyberieme do „školskej“ reštaurácie hotelového lýcea. Je to skutočná, veľmi pekná reštaurácia, kde varia a obsluhujú študenti. Ale pravdaže všetko, čo sa tam deje, je ako v noblesnej reštaurácii. Kuchári varia vyberané jedlá, servírovanie a stolovanie je naozaj ako v luxusnej reštaurácii, o obsluhe ani nehovorím. Už pri dverách Vás víta čašník(čka) – študent, ktorý sa o Vás stará od prvého momentu keď vstúpite do reštaurácie až do posledného momentu, keď poviete „Au revoir – Dovidenie“ – pretože sa chcete ešte vrátiť, tak dobre Vám tam bolo. Usádzajú Vás a od tohto momentu začína príjemný kolotoč neustáleho, ale nevtieravého a skutočne neobťažujúceho ponúkania, servírovania, vysvetľovania, čo budete jesť, čo Vám doporučujú piť, aký Vám ponúkajú aperitív, prvé predjedlo, druhé predjedlo, hlavné jedlo, syry, dezert. Na stole máte more vidličiek, nožov a lyžičiek a vôbec Vám to nevadí, všetky ich máte čas použiť, degustujete vína, prípadne iné „drinky“ vhodné k danému jedlu, všetko jedlo Vám je servírované, flambované, krájané pri stole…je to naozaj fajn. V tejto reštaurácii skutočne „simulujú“ situácie v top reštauráciach, takže pri stole máte jedného pre Vás hlavného čašníka, ktorý má pomocníka (moje dieťa mu hovorí sluha), pretože ten len pobehuje a plní rozkazy hlavného čašníka. Včera moje dieťa zahlásilo: „sluha stále striehol a vždy, keď som sa napila čo i len jeden glg vody, dolial mi pohár. Ešte šťastie, že „sluha“ bol pekný.“ 🙂 A potom sa po reštaurácii pohybuje ešte šéf čašník, ktorý svojich čašníkov kontroluje a diskrétne kritizuje alebo im dáva rady.
Je to veľká škola pre týchto budúcich majstrov remesla, ktoré je vo Francúzsku tak dôležité. A zároveň je to škola a príjemné vzdelávanie pre moje dieťa.
Nie, že by som bola snob, to nie. Tí, ktorí ma poznajú Vám to môžu potvrdiť, že ja mám naozaj ďaleko od snoba. Ale som rada, Keď môžem Dominike ukázať, že veci sa dajú robiť aj inak, teda napríklad takto. 🙂 Prirodzenou cestou sa naučila, že návšteva reštaurácia je jednou z príležitostí pekne sa obliecť, teda aspoň trošku krajšie ako obyčajne, že pri stole sa nesedí zhrbená, s opretou hlavou a lakťami na stole, že sa používa obrúsok, používajú sa slová ako ďakujem a prosím, učí sa komunikovať, jednak s čašníkmi, ale aj s ľuďmi pri stole (zvlášť Francúzi dokážu o dobrom a peknom jedlo rozprávať aj celý večer, jednoducho vedia oceniť prácu ľudí, ktorí sa o Vás v tom momente starajú), učí sa vychutnávať si jedlo a moment. Nemyslite si, že to, čo som Vám popísala robí denno-denno, vôbec nie. Ale je ozaj príjemné vidieť, čo s nami robí iná situácia, ako prirodzene a nenásilne dokáže zmeniť svoje správanie. Z teenagerky, ktorá sa vďaka svojej výške horko ťažko poskladá za stôl, lebo je všade ruka, všade noha, chce sa rýchlo najesť, pretože veď sú iné zaujímavejšie veci na práci ako jedenie, ktoré je len nevyhnutné časť nášho života sa zrazu na chvíľu stáva mladá, spôsobná slečna. Prirodzene, bez príkazov a zákazov, bez napomínania, proste situácia ju k tomu vedie. A to sa mi páči.
No a ešte na záver by som chcela povedať, že včera to bol obzvlášť „perfiš“ večer, pretože včerajšia večera bola pre našich milých kuchárov a čašníkov, dievčatá aj chlapcov :), maturitná skúška, takže všetko bolo naozaj TOP. Ani by sme to neboli vedeli, len občas sme zahliadli roztrasenejšie ruky ako obyčajne a hodnotiacich učiteľov so zápisníkmi v rukách, ktorý sa v tichosti nenápadne presúvali po reštaurácii a ako supy pozorovali každý pohyb ich študentov. Študenti-časníci-kuchári-maturanti boli úžasní, jedlo bolo excelentné, spoločnosť perfektná.
A čo na záver dodať? Kiežby škola života a životné skúšky boli vždy také príjemné ako včera.