Môj život s mojou dcérou je úžasný … asi aj keby sme boli na Marse, bolo by nám spolu dobre … som za ňu naozaj vďačná (aspoň doteraz a budem si držať palce, aby sa to nezmenilo:-))
Je leňoch, odvráva, zabúda, nepočúva, ale okrem toho robí veci naplno a život si užíva nech je kdekoľvek a robí čokoľvek … miluje deti aj dospelákov, školu aj choroby, keď nemusí byť v škole, rozprávky a plyšákov, ale aj dospelácke Kosti a NCIS a handry a nakupovanie a fluo farby a takto by som mohla menovať asi donekonečna …
A na deň matiek mi napísala super básničku, ale je vo francúzštine a mám zakázané ju čítať, lebo potom vždy plačem … od šťastia … robí mi radosť …každý deň môjho života …
…Hm, to bol čudný úvod na to, aby som Vám povedala, že v piatok bol v škole fete de lécole, že deti od maličkých škôlkárov až po najstarších piatakov hrali divadlo, že to bolo celé super a potom sme mali ešte mňam barbecue …
Najúžasnejší rytier Kellian, ktorého si zamiluje každý, kto ho spozná … drak, ktorý v rozprávke nesmie chýbať … francúzsky malkáči, ktorí spievali po slovensky „ej padá, padá rosička“ (klobúk dole a palec hore pani učiteľka, boli naozaj úžasní) a moja trošku moderná „cool“ princezná, ale korunku má, tak to dá rozum, že je to princezná Sophie-Dorothée de Wurtemberg z Montbeliard vo Francúzsku :-)))