Skip to content
FacebookInstagramMail
Vyhľadávanie
  • skSlovenčina
MISKAWMISKAW
MISKAW
–
  • Úvod
  • O mne
  • Blog
  • Portfólio
  • Kontakt
  • Úvod
  • O mne
  • Blog
  • Portfólio
  • Kontakt

Ako som odišla žiť do Francúzska

sep22016
Blog

Jazero, ktoré sa volá Miroir, teda Zrkadlo. Ak máte dobrý foťák, čo ja nemám a ak viete dobre fotiť, čo ja neviem, dokážete spraviť fotku, kde je len veľmi ťažké rozoznať zrkadlenie od skutočnej stavby. Ako keď si sama hovorím: „Je toto skutočnosť alebo len snívam?“

Na začiatok chcem spomenúť zopár pozitívnych vecí. Išla som za svojím srdcom a s mojím partnerom, ktorý je Francúz, takže vo všetkom mi pomáhal ako sa dalo. Moje dieťa situáciu prijalo nadštandardne dobre a teda som sa toľko netrápila. Moja rodina ma podporila v mojom rozhodnutí, takže sa mi ľahšie odchádzalo. Francúzsko, kde momentálne žijeme, je nádherná krajina, kde môžete objavovať nové veci a inšpirovať sa do konca svojho života, rozhodne som neodišla do „horšieho“.

Napriek všetkým týmto pozitívam, bol „môj – náš“ odchod zo Slovenska mojou „súkromnou katastrofou – koncom môjho sveta“.

Na úplnom začiatku boli dve zásadné zistenia.

Prvé, že milujem svoju rodnú krajinu, svoje rodné mesto a všetko, čo je skutočne Slovenské. Nekonečne a nekriticky.

Druhé, že aj inde na svete tiež žijú ľudia, nie len na Slovensku. 🙂 Ja viem, čudné zistenie, ale v momente, keď robíte obrovské, radikálne, zásadné rozhodnutie Vášho života a sú do toho zahrnuté aj iné Vám blízke osoby, premýšľate práve nad týmto.

O týchto mojich „zisteniach“ budem asi neskôr rozprávať, lebo povedzme si úprimne, všetko má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky a potom je všetko už len o tom, ako chceme veci, život a životné situácie vidieť.

Ako som sa cítila?

V mojom prípade, pretože naozaj moje pocity nechcem zovšeobecňovať a vnucovať svojmu okoliu, ma prepadali nočné mory, ktoré s odstupom času považujete za smiešne, nevýznamné až nepochopiteľné.

Premýšľala som nad vecami ako neochorieť, pretože potom musím ísť k lekárovi a ako, to neviem. Jasné, že som ochorela a ťahalo sa to so mnou skoro dva mesiace. Vraj sa tomu hovorí „psychika a oslabená imunita :)“. Ako ísť na nákup a vyhnúť sa tomu, aby ma niekto oslovil alebo niečo odo mňa chcel, pretože francúzsky nehovorím veľmi dobre a moju angličtinu si môžem „strčiť za klobúk“, keďže sa tu s nikým po anglicky nedohovorím (žijeme v malom meste, kde sa dohovoríte francúzsky a francúzsky). Ako sa tváriť pred svojím dieťaťom, že všetko je v pohode, keď ju strčíte do školy, samú, bez pomoci, kde nemá žiadnych kamarátov a po francúzsky vie asi štyri vety: Dobrý deň. Dovidenia. Ďakujem. Chcela by som vodu a syr. 🙂 … Zdá sa Vám to smiešne? Alebo, že preháňam? No, aj mne je to teraz smiešne, ale vôbec nepreháňam, ono to naozaj bolo takto. Všade, kam som išla, som si hovorila: „Musíš vyzerať ako -debil-, usmievaš sa ako -pripečená- a ani nevieš prečo, nikto Ti nerozumie a ty nikomu nerozumieš“. Toto bol katastrofálny pocit pre mňa, ktorá si tak zakladá na tom, aby som sa vedela správne vyjadriť, aby som ľudí správne chápala a bola správne pochopená. Ani nehovorím o tom, ako som sa bála, či nebudeme totálny „outsideri“, pretože, keďže nežijeme vo veľkomeste, nie je tu žiadna slovenská, česká alebo poľská komunita, kde by som zapadla. S odstupom času si hovorím, že to bolo dobré, pretože inak by som možno dodnes nehovorila francúzsky. O práci, a už vôbec nie o dobrej práci, som ani neuvažovala.

Všetkého, ale naozaj všetkého som sa bála. Viete, som ryba a hoci znamenia zverokruhu neriešim, vo svojej podstate si naozaj nedôverujem, o všetkom pochybujem a mám zo všetkého strach – ako ryba. 🙂 A preto sa asi v poslednom čase „liečim šokom“ – do všetkého, z čoho mám obavy, idem. 🙂 Sama sebe občas hovorím, že som sa asi zbláznila, že toto nie som ja. 🙂

2. septembra 20166 komentárov
Tags: Čo ma život naučil alias život v zahraničíkalendár jednej matkylen tak
Zdieľať na:

Post navigation

PreviousPrevious post:A tak som to skúsila …NextNext post:Tam, kde to milujem

6 Comments

  1. M.H. says:
    2. septembra 2016 at 19:26

    Pokračuj! Je to výborné. Zaujímavé a úprimné…

     Reply
    • Miskaw says:
      2. septembra 2016 at 21:17

      Ďakujem 🙂

       Reply
  2. Rado says:
    3. septembra 2016 at 9:20

    Palec hore 😉

     Reply
    • Miskaw says:
      3. septembra 2016 at 12:30

      Ďakujem … veď to asi aj ty trochu poznáš 🙂

       Reply
  3. Eva says:
    7. septembra 2016 at 21:26

    Obdivujem 🙂

     Reply
    • Miskaw says:
      8. septembra 2016 at 7:35

      niektorí ľudia by situáciu zvládli úplne v pohode, s nadhľadom … ja asi vždy veci príliš prežívam 🙂

       Reply

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď

Your email address will not be published. Required fields are marked *

clear formPost comment

Najnovšie príspevky na blogu
  • Vedieť, ako žiť
    20. marca 2019
  • O motivácii
    14. marca 2019
  • O samote
    6. marca 2019
  • O zdieľaní
    4. marca 2019
  • Moje antidepresíva
    22. februára 2019
  • Srdce na správnom mieste
    19. februára 2019
Archív článkov
Nákupný košík
Vyhľadávanie
Menovky
cestovanie farby hračky háčkovanie ja kalendár jednej matky knihy len tak LOKÁLNE Moje LIKES music Môj projekt poznanie tvorenie vyšívanie zero waste úžasné dni Čo ma život naučil alias život v zahraničí šitie
Miskaw na Facebooku
Miskaw
Z mojej tvorby
Najnovšie články na blogu
  • Vedieť, ako žiť
    20. marca 2019
  • O motivácii
    14. marca 2019
  • O samote
    6. marca 2019
MISKAW
© 2016 - Created by Pietro Media - webové riešenia pre Váš biznis!
  • Kontakt
Spodné menu