Sú dni, kedy sa snažím byť motivovaná a plná energie, no napriek mojej snahe to nejde. A sú dni, kedy je to „brnkačka“.
Tak si ale hovorím a upokojujem samu seba, že je to normálne, že nie je nutné ísť vždy na plný plyn a podávať výkony. Sú to vlastne všetko len moje očakávania. O tom, aká musím byť perfektná, pripravená, podávať výkon, ukázať, čo vo mne je. Ale tak to vraj nie je. Nikto to odo mňa nechce a vlastne to, čo a ako robím, zväčša ani nikoho nezaujíma.
Niekedy mám chvíle, keď pri množstve nápadov a pri každodenných, hoci aj jednoduchých, úlohách začnem strácať prehľad a neviem si určiť priority. A vtedy to príde. Koniec motivácie, neviem, čo skôr, tak nerobím nič. Je to frustrujúci pocit a poznám ho veľmi dobre. A áno, je to dosť na hlavu. Pre tých, ktorí majú vždy vo veciach jasno je toto tu, čo tu teraz popisujem, nepredstaviteľná situácia, peklo, koniec sveta. Proste také niečo neexistuje. Pre mňa to je niekedy až rutina.
Napriek tomu mám veľké očakávania na samu seba. A snažím sa ísť. Stále ďalej a ďalej. A vo chvíľach, keď poľavujem, keď strácam motiváciu a ten správny náboj mi stačí, aby sa so mnou porozprával niekto, na koho názore mi záleží a dokáže mi dať pocit, že dokážem nemožné. Ako dnes.
Rozhovor má kúzelnú moc. Rozhovor s niekým iným. Alebo rozhovor sám so sebou.
Ďakujem.
Poznam…casto sa stracam…v hlave plno napadou a zaroven nevediet co skor….alebo chut tvorit a ide to ako po masle,alebo naopak sedim,cumim,skysam a nic,nejde to a potom frustracia /robim pohladnice/ v tomto mi pomohol aj cyklicky kalendar vdaka ktoremu chapem obcas svoje stavy…a tie ocakavania,jaaaj…sama s nimi obcas bojujem…zo snahou byt zodpovedna,prechadzat strachmi s nedovolit si….
Lenka, hovoríš mi z duše. Ešte by som sa Ťa chcela spýtať, čo presne je ten cyklický kalendár, ešte som o tom nepočula.