Tak takto negatívne alebo pozitívne to občas mám. Tí, ktorí ma poznáte naozaj dobre viete, že mám sklony skôr k tomu negatívnemu postoju k životu a tí, ktorí ma poznáte len trochu, skôr ako kolegyňu alebo známu určite neveríte a vôbec si neviete predstaviť, že by som mohla byť negatívna. To je tá škola života, respektíve celoživotné bojovanie samej so sebou a presviedčanie samej seba, že všetko je OK, dobré a fajn. A pracujem na tom, aby som tomu uverila a aby som to tak naozaj aj cítila. Každý deň. Dnes je to omnoho lepšie ako niekoľko rokov dozadu, ale stále som len na ceste a nie pri tom šťastnom konci cesty a preto, ak je to nevyhnutné, si stále opakujem že to nie je zlý život, to je len zlý deň.
Snažím sa často si vymenúvať všetky tie pozitíva života. Sú dni, kedy je to „brnkačka“ a nemám problém napísať dlhý zoznam všetkého dobrého v mojom živote a sú dni kedy by som mohla sedieť nad prázdnym papierom od rána do večera. Mám však svoje istoty, svoje dieťa a svojho partnera a svoje sestry a ich rodiny a to už je niečo.
A potom mám ešte svoju psychoterapiu, svoje tvorenie.
Táto detská deka vonia novotou, je pretkaná láskou k tomu, čo robím a každá slučka rozpráva príbeh, pretože som háčkovala, keď som bola šťastná ale aj smutná, keď som mala dobrú náladu ale aj náladu pod psa, keď som mala čas a aj keď som ho nemala.
Je taká jednoduchá, že už jednoduchšia ani byť nemôže. Taká, ako by som chcela, aby bol môj život. Čistý, jasný, bez zákrut a zbytočných prikrášlení. Rozhodne je to môj vlastný jedinečný design.