Cítim sa parádne. Ako „pani“, ktorá čo povie, to splní. Trvalo mi to síce dlhšie ako som sama predpokladala, ale nakoniec sa moje silné reči stali skutočnosťou a ja Vám môžem predstaviť moje „milé“ kilo havkov.
Hoci nejde o dôležitú vec alebo skôr ide o vec nedôležitú, cítim naozajstnú spokojnosť, že som veci dotiahla dokonca. Pretože nemám rada veci nedokončené. Pretože občas aj veci nedokončím. Pretože niekedy robím veci celú večnosť, s občasnými prestávkami, kedy ich uložím do zabudnutia a neskôr ich znovu objavím a dám im druhú šancu.
A tak si hovorím, že ak určité veci trvajú veľmi, veľmi dlho, príliš dlho alebo aspoň dlhšie ako si predstavujem, musím zostať trpezlivá a určite sa skôr či neskôr dostavia. Alebo aj nie. A to je pocit na porazenie. Ale nech. ?
A ak sa Vám havkovia páčia, píšte mi. Čakajú, aby robili radosť aj Vašim drobcom.
Alebo šup sem. Tu ma nájdete tiež.
