Niekedy mám také „patické“ dni, také empatické či psychopatické. Kto vie? Proste čudné a na prd.
Také, že niekomu, koho mám rada, je zle a na prd a tak mne je tiež. Ale, že brutálne. Potom si hovorím. Som len na hlavu alebo na psychiatriu? Som len chápavá alebo ozaj „šlahnutá“. No, ja som proste taká.
Ale našťastie v takých chvíľach mám svoje istoty a rituály. Veci, ktoré ma vždy postavia na nohy. Ako to hovoria Angličania. „It makes my day“.
Kniha, najlepšie dobrá, kávička a čokoláda, najlepšie čierna a horká (to platí o oboch), háčik a „hračula“, ktorá sa rodí v mojej hlave a v mojich rukách a dobrá muzika.
Tak na tom si idem. To sú moje antidepresíva, „povzbudzovače“ na každý deň.