Kde mal Jánošík korene, presnejšie korene stromu niekde v Jánošíkových Dierach. … Každý má korene. Stromy. Kvety. Ľudia. … A ak sa Vám zdá, že dnes neustále odbočujem od témy, odpustite mi to. Moje myšlienky ešte nie sú zakorenené, lietajú kade-tade okolo celej zemegule. 🙂
Mojím odchodom zo Slovenska som začala viac premýšľať nad tým ako alebo kým sa cítim a kto (naozaj) som…viem, zdá sa to ako silno filozofická myšlienka dňa, ale myslím si, že každý si kladie v určitom štádiu svojho života otázky tohto druhu, len nie všetci o tom rozprávajú a píšu. Všetci potrebujeme cítiť, že odniekiaľ sme a niekam patríme a bolo by fajn, keby to „odniekiaľ byť a niekam patriť“ sa nám aj páčilo.
Prvé slovo, ktoré ma v tejto súvislosti napadá je slovo „korene“.
A toto je pre mňa otázka na zamyslenie, čo také silné majú do seba stromy. Snáď vo všetkých jazykoch sveta rozumieme, o čom hovoríme, keď používame pojmy KORENE, RODO-KMEŇ, ROD-STROM, živi-ca zo stromu, ratolesť (vetvička) zo stromu, plody (života) zo stromu…no napadá ma neskutočne veľa pojmov súvisiacich so stromami…mám chuť si povedať, čo majú všetci s tými stromami…ale asi na tých stromoch niečo bude. Ale čo?
Keď sa narodíme, je nám daných množstvo predispozícií, „darov a nedostatkov“, ale o čom chcem hovoriť, sú nám dané tri „veci“, ktoré ako malý novorodenec asi nevieme ovplyvniť žiadnym spôsobom – teda doposiaľ som nepočula o takejto možnosti. Tými vecami sú morfológia nášho tela (dúfam, že sa správne vyjadrujem – myslím tým tvar, stavbu a farbu nášho tela), naše meno, ktoré nám vyberú a darujú rodičia alebo širšia rodina či rodinní priatelia z rôznych dôvodov a naša rodina, naše mikro-prostredie, do ktorého sa narodíme. A tieto tri veci sú veľmi dôležité, pretože nás budú sprevádzať celý náš život. Myslím si, že všetko ostatné v našom živote môžeme ovplyvniť, to či budeme zdraví alebo chorí, šťastní alebo nešťastní, slávni alebo nie-slávni, tuční alebo chudí, slabí alebo silní…atďďďďď…tak veľa Ď, pretože je toho naozaj nekonečne veľa.
Tak ako stromy…každý jeden má svoju danú morfológiu a meno, všetko ostatné je individuálne, ovplyvnené nekonečným radom podmienok. Stromy tak ako všetky ostatné živé tvory začali ľudia zaraďovať do rôznych typov, skupín, rodov a rodín podľa rôznych kritérií. A toto začali robiť ľudia aj s ľuďmi. „Asi“ je to aj dobré, veď my ľudia potrebuje systém a poriadok. A „asi“ aj nie. Vytvárame si potom medzi sebou hranice, tvoríme rôzne kritéria, ktoré nás občas-často vzďaľujú od seba navzájom, od seba samých, od pravdy.
A takto nejako sme si podľa mňa začali vytvárať stereotypy v našich životoch. Neviem, kto za to môže 🙂 a v ktorej fáze evolúcie ľudstva sa toto stalo :), lebo veď niekto iný za to môže ako ja a ono sa to možno stalo aj samo. 🙂
A tak podľa týchto stereotypov hodnotíme/hádame/hľadáme pôvod a korene ľudí. Ten má čiernu pleť, ten bude z Afriky, ten má šikmé oči, ten bude z Ázie, ten je totálne blonďavý, to bude severan z Európy…a príklad na mne samej: Tá sa volá Kleinová, to bude Nemka, ale s koncovkou -ová, to bude „Slovanka“ a predtým sa volala Warenichová…to je na hlbšiu „etnografickú“ analýzu :)…radšej dám hravú analýzu môjho druhu :): WaReNiCHová – #Wakovybertesinadruhú #Aakoalebo #Rakorakúsko #Eakoešte #Nakonemecko #Iakoinakešteaj #CHakochorvátsko #OVÁakoslovanka #eštetamchýbamaďarsko … a toto sú len informácia, ktoré poznám zo svojho RODOSTROMU. 🙂
Toto všetko sú indície, ktoré nám môžu o človeku niečo napovedať, ale tiež nás môžu úplne zmiasť.
Veď ani tie stromy nie sú čierne, žlté či biele, ani Nemecké, Slovenské, Americké…sú len malé, veľké, staré, mladé, silné, slabé…Stromy sú len stromy. Táto veta sa Vám zdá asi strašne humorná veta na záver, ale použijem ju. Vety tohto typu – „Keď to bude, tak to bude a keď to nebude, tak to nebude“ (môj osobný stereotyp) – používam pomerne často, keď nepoznám alebo nepotrebujem poznať presnú odpoveď. A moja dcéra sa zachádza od smiechu, keď používam takéto vety. Myslím si, že ešte nedozrela do štádia, kedy pochopí, že na každé PREČO nemusí existovať PRETOŽE.
A ešte niečo. Stromy sú len stromy a ľudia sú len ľudia a väčšinou nepotrebujem vedieť aký je pôvod človeka, aby som ho mala rada, na to mám iné kritéria. U každého človeka nájdeme len to, čo chceme nájsť a vidieť. A aj tak najdôležitejšie je ako, kým a čím sa človek cíti sám.