Ďalšia z mojich starodávnych „fajnovostí“ od Jane Austen. Pekná knižka o starodávnych vzťahoch, rodinnom živote, o veciach dôležitých, zdanlivo dôležitých a aj tých naozaj nedôležitých, o radostiach, starostiach a plná krásnych opisov domov, záhrad, prírody a miest. Ak nemáte radi opisy a dávate prednosť akcii, túto knižku určite neberte do rúk, pretože by ste mohli pokojne zredukovať 470 strán čítania na asi 70 strán. Mne však tento štýl vôbec nevadí, takže sa mi knižka veľmi páčila.
Myslím, že Jane Austen je „maturitnou otázkou alebo aspoň povinným čítaním“ a tak ak nechcete čítať notoricky známe Pýcha a predsudok alebo Rozum a cit, toto je podľa mňa dobrá voľba.
Asi už nie je nič viac, čo by som k tejto knižke chcela povedať, snáď len to, že ženy a dievčatá na prelome 18. a 19. storočia mali presne tie isté „problémy“ ako v súčasnosti a jedným z nich bolo, čo na seba. A vedeli si kvôli tomu dokonca úplne pokaziť deň.
Úryvok z knihy:
Ples bol teda dohodnutý a skôr, než prišiel večer, aj verejne oznámený všetkým, ktorých sa týkal. Pozvánky odišli bez meškania a mnoho mladých dám sa večer poberalo do postele s hlavou plnou šťastlivých starostí, presne ako Fanny. Pre ňu boli také veci občas viac než šťastím, lebo pre ňu, takú mladú a neskúsenú, ktorá si nemala z čoho vyberať a nedôverovala vlastnému vkusu, priniesla otázka, čo si oblečie, bolestné trápenie, a takmer jediná ozdoba, ktorá jej patrila, veľmi pekný jantárový krížik, ktorý jej William kúpil na Sicílii, sa stal najväčšou nočnou morou, lebo si ho nemala na čo pripnúť, iba ak na kúsok stužky. A hoci si ho už raz tak zobrala, môže si to dovoliť pri takejto príležitosti, do spoločnosti plnej drahých šperkov, v ktorých sa podľa nej všetky mladé dámy ukážu? A predsa, nemá si ho zobrať? William jej chcel kúpiť aj zlatú retiazku, ale nemohol si to dovoliť, a keby si pre to nevzala krížik, ponížilo by ho to. Tieto úvahy ju mučili dokonca až natoľko, že sa na vyhliadku na bál, ktorý sa mal konať najmä na jej počesť, prestala tak tešiť.