Ako plynú moje dni bez nej?
Nie je to ľahké, ale nie je to koniec vesmíru.
Nemám depresie, neplačem, nehľadím do jedného kúta a nekladiem si otázku, prečo ja.
Jednoducho to beriem tak, ako to prišlo. So všetkým dobrým aj nie až tak dobrým. Teším sa s ňou a pre ňu a tak som vlastne „happy“.
Dala som jej voľnosť, aby mohla žiť život, o akom snívala. Alebo aspoň taký, ktorý sa približuje k jej snom. A dúfam, že ho chytí za ten správny koniec a nepokašle to.
A čo robím ja? Zamestnávam si hlavu, prácou a čítaním. Zamestnávam si ruky, zaváraním a tvorením. Zamestnávam si telo, chodením, chodením, chodením a občas športom.
A potom mám pravdaže ešte čas na telefonovanie, smskovanie, skypeovanie, whatsuppovanie a nakoniec sa cítim akoby sme boli stále spolu. Je fajn mať tieto technológie pre prípad núdze a paniky.
Ľúbim Ťa Dominka, chýbaš mi, ale všetko je tak, ako má byť.