Tak a máme to tu.
Jean sa rozhodla Vám rozprávať svoje zážitky…a to bude dosť na dlho, lebo ona je veľký cestovateľ a dobrodruh…a keďže je z Francúzska a táto krajina je dosť veľká, dáva priestor na zážitky…na veľa zážitkov…rôznych zážitkov…môže Vám rozprávať príbehy veľkomiest a zabudnutých dediniek, hradov a zámkov, múzeí a divadiel, hôr, riek, jazier, mora a oceánu, viníc, polí, oblohy a zeme a ďalej a ďalej a ďalej…a ľudí.
Voilà…začíname…začiatok jej rozprávania je netradične tradičný…Paríž.
Prečo už len ide rozprávať o Paríži, to nechápem…o meste, ktoré všetci dobre poznáme, osobne, z pohľadníc a fotografií, rozprávania iných…mesto lásky, umenia, módy, histórie, kaviarní…je tam naozaj všetko, môžte tam íst tisíc krát a vždy je tam čo objavovať, toto mesto Vás nebude nikdy nudiť, to Vám garantujem ja rozprávač…ale čo nám chce o ňom ešte viac povedať ona?
Bola som v tom meste…sedela som v kaviarni…a pila som…ja viem, je to blbé, tak nefrancúzky nápoj…proste som pila čajík. 🙂
Vošiel a svet sa zastavil…tam kde všetci žijú v oblaku umenia, duchovna a vecí povznášajúcich, žije jeden, ktorý je absolútne konkrétny, materiálny…ktorý má vždy vysvetlenie príčiny a dôsledku…žije si svoju vedu…chápete? V takomto meste!
Požiadal ma, či si môže prisadnúť (vychovanie má francúzske)…tak som povedala, že hej…veď čo…hneď prišlo vysvetlenie, prečo chce sedieť a rozprávať sa práve so mnou…som iná, lebo som si dovolila piť čajík a nie niečo silno francúzske…to znamená, že asi nezapadam ako on.
Trošku sa zľakol, keď som mu povedala, že som celkom podobná tým ostatným, milujem umenie, krásu, duchovno…porozmýšľal a potom povedal…čo už…každý máme nejaké chyby :)…dôležité je, že je tu ten čajík…
Rozprával dlho a bez prestania a ja som len počúvala a počúvala…bolo to zaujímavé…iné ale zaujímavé…niekedy som mu ani nerozumela, ale to nevadí…nepýtal sa ma, či potrebujem vysvetlenie.
Rozprával o tom ako vidí Paríž on…pravdaže úplne inak ako ostatný…Paríž je ako veda…matematika, fyzika, dynamika, geometria, chémia…a už si nepamätám detaily…všetky tie historické monumenty…v tvare pyramíd, oblúkov, obeliskov, kupol, kociek…symetrických a asymetrických….všetok ten pohyb občas neorganizovaný a zväčša zámerný a organizovaný zo stanice do stanice, z domu do práce a naopak…trajektórie verne naučené, z ktorých sa neodbočuje a ak, tak len do známej kaviarne, ktorá vytvorí zo známej úsečky trojuholník…potom prišla zvláštna dlhá chvíľa, kedy rozprával, len o číslach…dĺžka rieky, rozloha mesta, počet obyvateľov a psov, čísla domov a staníc metra, počet obrazov, divadiel a kostolov v meste a takto pokračoval veľmi, veľmi dlho…keď to všetko spočítal a odčítal, vynásobil a vydelil…tak z toho vznikol Paríž…a ešte tá chémia…francúzska gastronómia je taká výnimočná, len vďaka niekoľkým šikovným kuchárom, ktorý v skutočnosti neboli kuchári, ale úžasní chemici…..varenie je ako alchýmia, povedal…
Potom ešte rozprával celkom konkrétne…že…Foucaultovo kyvadlo, nie je len kniha…že Monu Lisu namaľoval vedec a nie umelec…že výnimočné stavby Paríža postavili architekti a nie umelci…
A úplne nakoniec dodal…a potom prišli umelci a z mesta spravili Paríž. 🙂
Na záver len…žije si tu svoj šťastný život a svoju vede…a má rád dievča pijúce čajík. 🙂
Poznámka mňa : Mám taškovú mániu, tak som sa rozhodla, že vytvorím kolekcie tašiek inšpirované našimi deťmi…tak Vám predstavujem prvú tašku z kolekcie JEAN (GEOMETRIA V PARÍŽI)